z domova

Novinky, články, aktuálne témy a správy zo Slovenska.

veda a technika

Najnovšie objavy a nápady z oblati vedy a techniky.

príroda

Ohrozené zvieratá, posledná divočina, nepoznaná príroda.

svet

Aktuálne spravodajstvo, novinky a zaujímavé články.

zaujímavosti

Všetko čo Vás môže zaujať, od drobností až po veľké veci.

Home » Headline, príroda

Beh – Cesta hrdinov SNP za 12 dní / 700 km Dukla až Bratislava

Submitted by on October 13, 2015 – 10:01 pm17 Comments
cesta hrdinov SNP beh

Pozerám na zápästie, kde mám slnkom vytetovaný remienok od GPS hodiniek – už len nostalgická spomienka na posledné dni. Nohy doráňané od tŕňov a vyčnievajúcich koreňov slovenských hôr, členky a kolená natieram konskou masťou s nádejou, že bolesť poľaví. Tlačím do seba vitamíny a jem všetko čo doma mám, keďže som ľahší o 3kg. Včera po 12 „bežeckých“ dňoch som dokončil 700 km beh cesty hrdinov SNP z Dukly do Bratislavy.

Rozhodnutie zabehnúť 700 km ultra trail bolo viac menej spontánne. Keďže nevyužitej dovolenky som mal vyše hlavy a môj vzdialený sen zabehnúť niekedy E1 potrebuje prípravu, tak v rámci lokálnych možností som sa rozhodol zabehnúť 700 km z Cesty Hrdinov SNP (ktorá je súčasťou E8) z Dukly do Bratislavy s menšími úpravami kvôli „behateľnosti“. Behal som 12 dní a celý výlet trval 14 (dva dni som oddychoval). Po troch bežeckých dňoch z Dukly do Gelnice som mal 1 deň pauzu a po nasledujúcich troch bežeckých dňoch (Gelnica – Donovaly) som si dal ďalší deň pauzu. Potom som šiel 6 dní vkuse až do Bratislavy. Denne som behal 9-10 hodín, s prestávkami som bol na nohách cca 12 hod a o šiestej večer som končil. 6,5 dňa z 12 som mal pacera, 6 dní ma sprevádzala moja snúbenica a posledný deň so mnou bežal brat.

 

 

Príprava z veľkej miery pozostávala z poctivého plánovania a trochu tréningu. Nemal som žiadnu fyzickú podporu a všetko som si niesol na vlastnom chrbte. Každý detail vyžadoval pozornosť, špeciálne ubytovanie, vytvorenie itinerár-u, naplánovanie každodenného cieľu s primeraným výškovým prevýšením, rozloženie zásob vody, oboznámenie sa z rozmiestnením prameňov po celej ceste z Dukly do Bratislavy, zistenie možností riadnej teplej stravy a rozmiestnenie obchodov, veľmi podstatné technické vybavenie ako hlavne GPS mapy, GPS hodinky, GoPro, mp3 prehrávač, správne oblečenie a v neposlednom rade systém balenia.

Retrospektívne keď na celý beh z Dukly do Bratislavy spomínam tak mi nie je všetko jedno. V hlave mi stále znie známe slovenské a zároveň ultra trailové príslovie „kto sa bojí, nech nechodí do lesa“, no zároveň si veľmi dobre pamätám ako som sa cítil počas tohto 700 km behu. Bola to výzva. Nevedel som, či to dokážem. To dopredu nemôžete vedieť. Bol som odhodlaný dať tomu všetko. No keď telo vypovie poslušnosť, vyvrtnem si členok, dostanem zápal šliach, odíde mi koleno, pošmyknem sa a niečo si náhodou zlomím, alebo by som sa nezhodol s medveďom či jeleňom, ktorý má ruju… jednoducho pri behaní Cesty hrdinov SNP je veľmi veľa premenných a výsledok bol neistý.

Tí, ktorých nezaujíma príbeh a hľadajú skôr fakty môžu preskočiť nasledujúcu časť a prejsť na koniec tohto článku, kde rozoberám technické informácie. Dúfam, že všetci ostatní si užijú to čo bude nasledovať. Po preštudovaní mapy a obvolaní ubytovacích zariadení som sa rozhodol, že moja bežecká trasa cesty hrdinov SNP bude rozdelená do nasledovných bežeckých dní:

  • deň 1: Dukla – Bardejov (69.1km/2273m);
  • deň 2: Bardejov – Prešov (50.4km/1550m);
  • deň 3: Prešov – Gelnica (56.7km/2230m);
  • deň 4: Gelnica – Dedinky (57.6km/2426m)
  • deň 5: Dedinky – Ramža (58.4km/3230m)
  • deň 6: Ramža – Donovaly (61.7km/3006m)
  • deň 7: Donovaly – Krahule (50.9km/2607m)
  • deň 8: Krahule – Fačkovské sedlo (57.4km/2139m)
  • deň 9: Fačkovské sedlo – Trenč. Teplice (54.2km/2434m)
  • deň 10: Trenč. Teplice – Veľká Javorina (59.7km/2217m)
  • deň 11: Veľká Javorina – Smolenice (62.8km/1702m)
  • deň 12: Smolenice – Bratislava Rača (58.3km/1906m)

Papier znesie veľa, ako sa hovorí…

 

Denná rutina cesty hrdinov SNP – beh

 

Deň som mal rozdelený na rannú rutinu, dennú rutinu, večernú rutinu a veľmi veľa krásnych momentov medzi tým. Skoro každý deň som bol v inom pohorí; iné lesy, iné hory, iný prízvuk, iné lokálne pivo, iné počasie, iné výšky, iné výzvy. Ak chcete skúsiť zabehnúť z Dukly do Bratislavy tak musíte mať hlavne odhodlanie každý deň dôjsť do stanoveného cieľa a operatívne vyriešiť všetky ťažkosti po ceste. Počínajúc zraneniami, stravou, vodou, navigáciou, dažďom, nezregenerovaným telom, teplotou alebo vlastne chladom, každodennými mokrými teniskami ráno a večer, oblečením, atď.

 

Ranná rutina

 

Budíček o 05:00. Rýchle raňajky (ak bolo čo jesť – t.j. keď som nechcel jesť Corny/Milu alebo niečo podobné, tak som si musel zakúpiť raňajky v obchode / reštaurácii predošlý večer a ráno to jesť studené. Stále lepšie ako nič). Umyť zuby, naplniť camelbag a 2x 0.5 flaše (min 1 z nich jonťák + chia, výborne mi na jonťák a chiu poslúžili 60ml fľaštičky od RedBull), obliecť sa (tričko, tri-štvrťové bežecké gate z Lidla za 6 éčiek úplne stačili :-), buffka na krk z Štefánik ultra, Salomon šiltovka, zbaliť správne všetku výbavu a zvyšné oblečenie, zapnúť GPS na Suunto hodinkách a mobile a vyštartovať pri úsvite o 06:00.

 

Denná rutina

 

Plánovanie prestávok, hlavne obeda okolo 12:00-13:00, dennú trasu, rozloženie síl. Každý deň bol v tomto iný. Väčšinou som vedel kde budem obedovať, no na niektorých miestach (dedinách / usadlostiach) som len dúfal, že bude chata/reštaurácia/obchod. Aspoň jedno poriadne jedlo do dňa som potreboval zjesť ináč moja výkonnosť citeľne klesala. Mal som na pamäti, že dobrá hydratácia zvyšuje výkon a teda všade kde sa dalo som si dal aspoň 1 pivo / kofolu, podľa chuti. Ak sa dalo tak aj polievku.

GPS mapu (Android tel. s aplikáciou Mapy Hiking SK a Locus Free) som mal hneď po ruke a akonáhle som si nebol istý, tak som ho vyťahoval. Nemal som čas hrať sa na hrdinu a hľadať cestu, tie kilometre každý deň sú neúprosné a teda som potreboval čo najviac minimalizovať predlžovanie trasy. Každých 10-15km som niečo zjedol (ak som nezabudol), banán ak som mal, čokoládu, Corny, Milu alebo ku koncu som si veľmi obľúbil Snickers. Keď som mal chuť na niečo slané tak som si dal sušené mäso, alebo arašidy (ľahké, slané a telo sa trošku z toho zasýti).

 

Večerná rutina

 

Pozostávala z nájdenia dopredu dohodnutého ubytovania (penziónu/ubytovne/útulne), zháňania večere a zároveň zabezpečenia raňajok, či už kúpou niečoho v obchode, dohodou s chatárom, že mi donesie tanier s nejakou nutelou/džemom/maslom, ktorý si zoberiem na izbu, alebo zabalenia jedla v reštaurácii/penzióne. Každý večer bolo treba nabiť mobil, hodinky, GoPro, mp3 prehrávač ak som ho v ten deň používal. Oprať tričko, ponožky a spodné prádlo. Najlepšia časť dňa, okrem večere, bola ale poriadne teplá sprcha a rýchlo spať.

 

Deň za dňom na 700 km dlhom behu

 

(Deň 1) Som príjemne prekvapený ako kvalitne je označená a hlavne vybudovaná Cesta hrdinov SNP v blízkosti Duklianskeho priesmyku vo Východných Karpatoch. Kopce tu nie sú veľmi vysoké, no lesy sú staré a cítiť z nich divočinu. Je tu vlastne priama linka pre divú zver z Polonín. Každou chvíľkou očakávam nejakého medveďa či zatúlaného zubra… Bežíme cez Údolie smrti, kde sú rozmiestnené tanky, zákopy, delá a iné zbrane z obdobia II. svetovej vojny. Spomienka na 70tis. mŕtvych z 1944 v týchto miestach vyvoláva vo mne silné pocity.

Jemne poprchá. V Svidníku (26.5km) hľadáme reštauráciu. Žalúdky si pýtajú niečo teplé. Energiu ešte máme, motiváciu tiež. Pokračujeme ďalej. V najbližšej dedinke o 14km hľadáme krčmu. Prekvapivo dobiehame ešte pred otvorením krčmy. Našťastie krčmár ako zázrakom prišiel a dáva nám lokálne pivo, nejakú šofokolu a slané chipsy. Soľ treba priebežne dopĺňať aby sme sa vyhli kŕčom. Do Bardejova dobiehame až za tmy. V Kauflande si kupujeme raňajky a hľadáme náš penzión. Rýchla večera v blízkej reštaurácii, nabíjame telefóny, operieme veci a ideme spať.

(Deň 2) Bardejov vyzerá ako veľmi pekné mesto… možno nabudúce, ráno sa ponáhľame. Stúpanie na Žobrák v pohorí Čergov bolo veľmi nepríjemné. Roje múch na nás útočili aspoň 2 hodiny. Na jedno tlesknutie som zabil aj štyri. Máme o to väčšiu motiváciu bežať. Na chate v sedle Čergov sme šťastne „prejedli“ rýchlu búrku a potom mokrým lesom po hrebeni bežíme až na jarmok v dedinke Terňa. Usporiadatelia nás prekvapivo požiadali aby sme boli nestranní rozhodcovia lokálnej súťaže kysnutých koláčov. „Mňam, ale boli dobré.” Potom už len cez kopec do Prešova.

(Deň 3) Cesta z Prešova do Gelnice nás povodila cez menšie kopce a dedinky. Asfalt sa nám tento deň nevyhol. Na obed sme mali rožky so šunkou na autobusovej zastávke v jednej malej dedinke. Potom okolo priehrady Ružín až na Kojšov (kadiaľ ide aj Východniarska 100), kde sme niekoľko hodín išli kopcami priamo v protismere motorkárom súťažiacich na ISDE. Nebolo to nič príjemné. V Gelnici som mal jeden deň povinnú pauzu a potom behom ďalej.

(Deň 4) Očakával som dlhý deň bez pitnej vody. Išiel som čo najrýchlejšie, čo bolo vlastne veľmi pomaly kvôli rozsiahlej kalamite. Stromy boli napadané jeden cez druhý, cesta zahádzaná bordelom, značka neexistovala. Modlil som sa, aby som si neprederavil tenisky na ostrých polámaných vetvách a aby som sa nedajbože nepošmykol. Nohy som mal zakrvavené od tŕňov, predieral som sa cez kriaky, vysokú trávu, tŕnisté porasty, ostré vetvy, no hrôza. Po 30km som prechádzal cez prvú dedinu tohto dňa a kúpil som si suchý obed (rožky so šunkou, tuniakom a plechovkou radlera). Ešte že obchody boli otvorené, keď už krčmy nie. Nohy ma štípali od malých raniek, ktoré ešte dnes (o 3 týždne) nie sú zahojené.

(Deň 5) Z Dediniek vybieham o 06:00 smer Telgárt. Príjemný výstup na Kráľovu Hoľu (1946m) trval niečo pod 1:20hod a potom pohodovým zbehom na Andrejcovú útulňu kde som si konečne dal na „neskorý obed“ teplú kapustnicu, za ktorú sa tradične neplatí. Počasie na hrebeni Nízkych Tatier nebolo nič moc: zatiahnuté, stály vietor, mrholenie až jemný dážď, 3-4 stupne Celzia, výhľady žiadne no na druhej strane aspoň dostatok vody v teniskách. „Milujem Tatry a je mi jedno v akom počasí tam som.“

Na útulňu Ramža (1260m) som dobehol až podvečer. Doplnil som si pitnú vodu a našiel miesto na spanie. V útulni už našťastie boli dve partie a teda oheň bol založený – veľmi mi odľahlo. Rýchlo som si dal všetky veci vysušiť okolo pece. Vyhrial som sa, vybral „bežecký spacák“ (pozri v sekcii výbava). Dnešná noc mala byť jeho premiéra. Bolo mi trochu zima, keďže tento spacáčik je tak do cca 10 stupňov Celzia a nad ránom bolo okolo nuly. Navečeral som sa z „Oat king“ a sušeného mäsa. Zaspávam.

 

(Deň 6) Z Ramže vybieham o 06:00. Všetkým, ktorí spali na Ramži z 10-11 Septembra 2015 sa ospravedlňujem, keďže som vás určite zobudil popri rannom balení. Naozaj som sa snažil byť čo najtichšie. Ráno ešte pršalo. „Oh the joy.“ Dobieham na Čertovicu ešte pred otvorením prvých motorestov. Musím ísť ďalej bez raňajok a tak sa bez otáľania poberám smerom na Ďumbier na Chatu M.R. Štefánika, kde dobieham veľmi vysilený. Šiesty deň na nohách a skoro 1.5 dňa bez poriadneho vareného jedla zanechalo na mne stopy. Nevládzem.

Na Chate M.R. Štefánika pod Ďumbierom (1740m) varia ako vždy výborne. Dávam sa do reči s manželským párom v zrelom veku. Vystríhajú ma pred jeleňmi ktorí majú práve ruju, čo je dosť zrejmé z všadeprítomného ručania. Mám síce rolničky, ale v silnom vetre ich niekedy nepočuť. „No čo už. Ide sa ďalej. Sú 2 stupne Celzia, poprchá, fúka, viditeľnosť žiadna – taký normálny jesenný deň v Nízkych Tatrách. „Hehe. Po hrebeni dobieham do útulne Ďurková (1750m). Som veľmi nalomený to tu zabaliť. Snúbenica mi volá, že je na ceste z BA smer Donovaly a tak sa o 16:00 vyberám z Ďurkovej a posledných 27 km na Donovaly zvládnem za 4:30hod. Na Donovaloch som zrelý ukončiť celý beh a ísť domov. Nakoniec si doprajem aspoň deň voľna na regeneráciu.

(Deň 7) Snúbenica sa rozhodla sprevádzať ma najbližšie 3 dni a tak o 06:00 ráno spolu stúpame na Zvolen (1403m). „Áno, Zvolen je aj kopec…“ Po krásnom hrebeni Veľkej Fatry bežíme až na Krížnu (1574m). Výhľady sú úžasné. Obed s ktorým sme vôbec neboli spokojní si dávame v predraženom bufete na Kráľovej studni („preto sem nedávam ani link). Pár kilometrov neskôr prechádzame do Kremnických Vrchov, na ktoré som si brúsil zuby už dlhšiu dobu. Nakoniec som rád, že sú už za mnou. Neberte ma v zlom. Je to krásny kus zeme, nádherné lesy, strmé hory, sladké čučoriedky, žiadni turisti, úžasná Slovenská príroda. Ale behať v nich je veľmi náročné.

Na dnes som mal naplánovanú druhú najkratšiu vzdialenosť celého 700 km ultra trailu. V realite sme tento deň zabehli len 53 km ale výškové prevýšenie nad 2600m bolo po toľkých dňoch na nohách cítiť. Na Skalke v Kremnických vrchoch nie je nanešťastie nič otvorené mimo turistickej sezóny. Ešteže na horskej chate Limba bola „škola v prírode“. Aj keď sme očividne nezapadali medzi deti a večeru nám teda nedali, všetko totižto vyjedli malé ratolesti, tak sme si aspoň oddýchli a zajedli zo sušeného mäsa, ktoré patrilo k mojej základnej výbave. Potom už len 5 km zbeh a hľadanie turistického ubytovania v Krahuliach.

(Deň 8) Zmrákalo sa. Unavení po viac ako 450 km dobiehame posledných pár kilometrov v hustom lese do Fačkovského sedla v Malej Fatre keď tu zrazu vidím stopu medveďa. Jedna stopa ešte nič neznamená, trochu sa poteším a cítim sa „bližšie k prírode“. Bežíme ďalej a zrazu sú stopy úplne všade: veľké, stredné, malé, jedna cez druhú, prekrývajú sa, to znamená, že… zrazu praskot vetiev asi 5m na ľavo v lese. Bleskurýchle točím hlavu a zazriem obrysy medveďa, ktorý po štvornožky ide pozdĺž cesty v hustom poraste. Vystrašili sme ho tak ako aj on nás. Medveď hneď mizne v hustom poraste a šere nedotknutého lesa Malej Fatry. Pískame na píšťalky, udierame o seba bežecké paličky, nahlas rozprávame, ustúpime tak 10m späť a čakáme. Po pár minútach sa púšťame ďalej s búšiacim srdcom a zvýšenou hladinou adrenalínu, ktorá trvala ešte polovicu najbližšieho dňa. „Will the fun never end?“

(Deň 9) Recept na to ako zvládnuť 11km za 3 hodiny: vyrazte z Fačkovského sedla (Malofatranska 100) do dedinky Čičmany po daždivej noci, s hustou hmlou, bez znalosti trasy a s neustálym ohliadaním sa po zatúlaných medveďoch. Nechcel som veriť vlastným očiam keď som videl ten čas na mojich Suunto hodinkách. V Čičmanoch sme si kúpili neskoré raňajky a pokračovali po červenej značke ďalej. Strážov (1213m) sa vám nebude páčiť, potom cez Vápeč (956m) až do Trenčianskych Teplíc. Posledných pár kilometrov dnešnej etapy nás sprevádzalo presilenie priateľkynej nohy, ktoré následne poriadne opuchlo. Bez poriadneho tréningu zabehnúť 6 dní (Dukla – Gelnica, a potom Donovaly – Tren. Teplice – pol Slovenska) je aj tak nadľudský výkon. „Si super!“

(Deň 10) Ďalšie dni som už pokračoval sám. Cez Trenčín až na hranicu s Českou republikou je pohodová cesta; teda okrem toho betónu v Trenčíne a obrovského nutkania naskočiť na vlak do Bratislavy. V Bielych Karpatoch sa mi vždy páčila hranica SR / ČR. Je to taká „rovinka“ v cca 700m výške, kde sa veľmi dobre behá (podobná Javorníkom). Popri červenej značke smerom na Veľkú Javorinu (Lazova 100) je veľa chát, ktoré ponúkajú občerstvenie. Aspoň tu som sa nemusel strachovať kde budem jesť a piť. Telo mi pomaly chradlo.

(Deň 11) Z Veľkej Javoriny (970m) nasleduje 18km zbeh do Myjavy, ktorý vám rýchlo ubehne. V Myjave som mal znovu obrovské chute naskočiť na vlak… nakoniec som skončil v Bille a kúpil si nejaký banán a radler a začal som stúpať na Mohylu M. R. Štefnánika (Štefánik Ultra trail 140). Tam nasledovalo ďalšie pivko, zbeh do Brezovej pod Bradlom a obed v lokálnej vývarovni alias „reštaurácii“. Potom už len cez dedinku Dobrá voda, kde som si pripomenul legendárnu Trnavskú 100, až do Smoleníc. Prespanie v najlacnejšej ubytovni bola chyba: špinavé, zaprášené, nehygienické. Čím bližšie pri Bratislave, tým bola kvalita služieb nižšia. Keď ubytovanie tak aspoň nad 8 eur alebo potom pod širákom. Ešte ako by toho nebolo dosť som si dnes spravil prvý pľuzgier… a k tomu hneď dva. „Kopec srandy…“ cítil som ako sa mi telo stále viac a viac rozpadá.

(Deň 12) Posledný deň. Bolesť. Len vydržať. Snažím sa sústrediť na cestu, rozptýliť myseľ, užívať si posledné chvíle (hodiny) tohto 700km ultra trailu z Dukly do Bratislavy. Ťažko sa mi ide, ešte ťažšie beží… najťažšie za posledných 12 „bežeckých dní“. Našťastie ma prišiel čakať môj brat na Pezinskú Babu. Po obede sa vydávame na posledných 20 kilometrov tohto ultra trailu. Vo dvojici sa mi beží neporovnateľne lepšie, bežná ľudská komunikácia robí divy.

Na ceste z Pezinskej Baby do Bratislavy poznám snáď každý meter a zrazu sme na Bielom Kríži kde si dávam posledné trailové pivko. Zbieham do Rače v Bratislave s úsmevom od ucha k uchu. Šťastný, unavený, plný zážitkov, pocitov, skúseností. Som rád, že som doma.

 

Zopár vecí, ktoré som sa naučil

 

  • Na padnuté kmene stromov som prestal stúpať plnou váhou. Počas mrholenia, dažďa, rannej a večernej rosy sú extrémne klzké a niekoľko krát som sa nečakane pošmykol;
  • Bežecké paličky pri takomto ultra traile si neviem vynachváliť. Niekoľko krát ma zachránili pred veľmi škaredým pádom a sú jedným z dôvodov prečo som došiel do Bratislavy celý;
  • Bežecká šiltovka > okuliare v prípade dlhých ultra. Keďže sa beží od rána do večera niekoľko dní vkuse v rôznom počasí, tak šiltovka je podľa mňa výhodnejšia kvôli väčšej funkcionalite: šilt proti slnku a dažďu, pokrývka hlavy v prípade zimy, obrátená šiltovka zase chráni krk proti spáleniu a v noci na nej lepšie drží čelovka;
  • Doprajte telu to čo si pýta. Či už je to pivo, kofola, Černohorský rezeň, alebo gumové medvedíky. Cesta hrdinov SNP sa nedá prejsť na šaláte ani na čisto chemicko-energetických produktoch ako bežný 100km ultra trail. Pri týchto diaľkach potrebujete reálnu stravu aspoň raz za deň, alebo vaša výkonnosť pôjde veľmi dole;
  • Jedna GPS mapa v mobile nestačí. Mal som minimálne dve mapy, jednu turistickú, druhú s naklikanou GPS trasou a v prípade ťažkostí som používal oboje. Žiadna mapa nie je perfektná a by ste sa divili aké malé chodníčky vedia byť zaznačené v niektorých mapách. Mať aspoň 2 zdroje informácii o ceste vie rýchlo a pohodlne vyriešiť niektoré navigačné problémy;
  • Emergency píšťalku mám vždy po ruke. Myslím, tým aby ste ju vedeli v momente použiť keď je treba. Neodporúčam ju mať niekde zastrčenú. Dúfajte, že ju nebudete potrebovať, ale ak náhodou áno, tak ju potrebujete “hneď a nie o chvíľu”. Rozmýšľať kde ste ju dali, rozopínať ruksak, a vyťahovať ju od neviem kadiaľ… vtedy je už neskoro.

Aký je to vlastne pocit zabehnúť celé Slovensko? Zvláštny. Na jednej strane veľmi pekný, na druhej trošku strašidelný. Stále na celý 700 km beh pozerám s bázňou. Táto výzva mi ukázala ako silný a zároveň krehký vie človek byť. Človek cíti ako je každý deň slabší a slabší, ako sa telo pomaly rozpadá, má stále menej a menej síl a potrebuje dlhšiu pauzu, no na druhej strane sa cíti silnejší ako kedykoľvek predtým. Je to paradox. Prečítal som si ďalšiu kapitolu v knihe spoznávania samého seba a odporúčam aj vám otvoriť vašu knihu a objaviť čo nasledujúce ultra trailové kapitoly ukrývajú.

Vybavenie:

 

  • mobil (Android s nahratým itinerárom);
  • 3x GPS mapa v mobile (turistická Mapy Hiking SK, Locus Free s nahratou GPS trasou Cesty hrdinov SNP, Google offline maps pre rýchle nájdenie penziónov/chát v mestách);
  • čelovka (+ náhradné baterky);
  • GPS hodinky Suunto Ambit 2 (trackovanie trasy, zabehnutej diaľky, čas, storm alarm, tlak, nadmorská výška, v extrémnom prípade spätná navigácia, výdrž baterky pri GPS až 50h);
  • GoPro + držiak;
  • mp3 prehrávač

 

  • bežecký ruksak Salomon Advanced Skin S-LAB 12 (2013 model)
  • bežecké topánky Salomon Sense Mantra (door-to-trail podrážka)
  • bunda ultra lightweight Mammut (windstopper/waterproof)
  • môj špeciálny “bežecký spacák” = SOL Escape Bivvy (ultra lightweight náhrada spacáku do 10 stupnov Celzia)
  • First Aid Kit Deuter (+ skladacia zubná kefka, malá zubná pasta, náplasť na otlaky, špagát 5m – určite si zoberte – náhrada roztrhnutých šnúrok, pripevnenie niečoho nepredvídaného na ruksak, v kombinácii s paličkami a pršiplášťom použiteľné v prípade vytvorenia núdzového prístrešku, zopár triesok zabalené v papieri na núdzové založenie ohna, zapaľovač)
  • bežecké paličky Black Diamond
  • rolničky (na medvede, jelene a inú divú zver, len na ľudí to moc nefunguje…)

 

  • 2x bežeceké tričko (so ševom pred a za ramenom, nie na vrchu ramena),
  • 1x ultra lightweight tričko s dlhým rukávom (prezlečenie večer)
  • 3/4 bežecké gate z Lidla za 6 ečiek
  • 2x bežecké ponožky Salomon
  • 2x bežecké spodné prádlo
  • trail gaiters Salomon
  • šiltovka Salomon
  • buffka
  • kompresné návleky Compressport (3/4 gate + návleky vytvárali 1 ucelenú vrstvu)
  • ultra lightweight gate Kalenji (prezlečenie večer)
  • pláštenka na batoh 20/30 Quechua (proti mrholeniu a kvázi udržiavala celý batoh v suchu)
  • pršiplášť poncho igelit (2 éčka, tento lacný pršiplášť v kombinácii s kvalitnou bundou je výborné riešenie proti mokrým kríkom/stromom/vysokej tráve (napr. v Nízkych Tatrách) spojených so silným vetrom a dažďom. Ak prší tak budete “suchý” od kolien vyššie. Mokré budú len nohy po kolená, všetku ostatnú povrchovú vodu z kríkov/vysokého trávnatého porastu vám zoberie pršiplášť a bunda vám udrží aspoň zvyšok telesného tepla. Keďže voda odvádza 20x rýchlejšie teplo z vášho tela ako vzduch tak zvážte či na seba dať lacný pršiplášť a vyzerať “neprofesionálne”, alebo po 2 dňoch v daždi to zabaliť z vysokými teplotami, prípadne niečo horšie.)
  • 2x 60ml fľaštička od Redbull shot pre jonťák a chiu
  • vazelína (v Kinder vajíčku mi úplne postačila)
  • toaletný papier, navlhčené vreckovky
  • reflexná páska
  • jedlo sladké (Corny, Mila, Snickers, Horalka a pod…)
  • jedlo slané (sušené mäso, arašidy)

 

 

Autor: Matej Miklánek, 13 Október 2015

 

 

 

17 Comments »

  • Juraj says:

    ahoj. Velmi zaujimavy clanok. Uz dlhsiu dobu som premyslal nad niecim podobnym ale skor ako buduci rok sa k tomu asi nedostanem.
    Zaujimalo by ma ako to bolo s ubytkom, nemal si problem nieco niekedy najst?
    Bookovat dopredu na kazdy den nieco asi nema cenu, je to prilis vela dni a hocico sa moze pokazit…
    Ale zas po 50~60km behu este behat po meste a zhanat ubytko tiez nemusi byt nic prijemne…

    • admin says:

      Ahoj Juraj,

      zabezpecil som si dopredu ubytko na “kritickych miestach” (Fackovske s., Krahule, Velka Javorina) a zvysok som riesil cca 3 dni dopredu. Zhanat ubytko pomedzi behanie by sa mi vobec nechcelo… a aj je to velke riziko. Takze okrem “kritickych miest” som mal som dohodnute prve 3 dni:
      - Bardejov, Presov a tretiu noc som spal u rodiny v Gelnici kde som mal este aj 1 den oddych. Tam som si poobvolaval ubytovanie na najblizsie 3 dni:
      - Dedinky (Slov. Raj), Ramza – ubytovanie v utulni (nebolo treba volat) a samotne Donovaly – kde je toho vela. Na Donovaloch som si dal dalsi den oddych a obvolal som dalsie 4 dni:
      - Krahule (potvrdenie terminu), Fackovske sedlo (potvrdenie terminu), Tren. Teplice – tiez je tam toho vela, Velka Javorina (potvrdenie terminu), Smolenice (je tam toho vela) a nakoniec som bol uz v BA.

      Su miesta, kde nemas na vyber a musis spat len v jednej chate (ak si nenaplanujes tie kilometre inak). U mna toto bola Vel. Javorina… kde je len Holubyho Chata, Fackovske sedlo… kde je tiez len 1 miesto – hotel Kľak, a potom Krahule kde tiez nie je nic za normalnu cenu okrem ubytovne (link v clanku). Inac som sa snazil moju trasu viest tak, aby som vecer bol vzdy v nejakom meste (napr. odpocenie z cervenej znacky do Presova kvoli ubytku).

  • Roman Klčo says:

    Gratulujem. Užasný výkon! Ja sa snažím vyskladať si cestu hrdinov SNP po menších úsekoch cca 30- 50 km. Nemám ani čas a ani fyzickú zdatnosť dať to na jeden záťah ale teším sa aj z takýchto mojich malých výkonov! Hrebeňovka Telgart-Donovaly bola úžasná a tu si určite zopakujem! Veľa športových úspechov!
    Roman Klčo z Vrbového

  • Jana says:

    Krasne. Dakujem za prijemne citanie. Raz mozno :)

  • Peter says:

    nuz, dole klobuk. pred oboma. a drzim place na dalsie heroicke vykony. Vela stastia, zdravia, vytrvalosti a uspechov. aj clanok je dobr, putavo napisany, dobre je aj video.

  • Fito says:

    Konečne,
    konečne niekto, kto sa nebojí ísť do lesa.

    Chystám sa tiež, mám ešte nejakých 8 mesiacov na príporavu, v podstate chcem ísť podobným štýlom ako ty, takže mi tvoj popis naozaj prišiel vhod. Som vo fáze “nasávania” informácii, aj keď Cestu som už kedysi absolvoval, ale z frajerkou za 27 dní :)

    Tak želám ešte veľa síl do väčších projektov, a nezabudni, že 80% výkonu máš v hlave, to ostatné sú “iba” tvoje nohy :)

  • milano says:

    Zaujímavá cesta, pekný článok, prajem Ti ešte veľa takýchto zážitkov a ďakujem za zdieľanie cesty

  • Laci says:

    Super clanok. Pridavam sa k tomu co bolo uz napisane vyssie. Vdaka za zdielanie.

  • SNPčkár says:

    Kámo, si borec!!

  • Tomáš Kohout says:

    Skvělý článek! Moc za něj děkuji! Budeš-li tak ochotný, mám dotaz k tvým botům, byl jsi od začátku rozhodlý pro trailové běžecké boty na celou trasu, nebo jsi přemýšlel i o jiných variantách? Jak jsi byl s nimi nakonec spokojený? Moc děkuji. Tomáš

  • Tomáš Kohout says:

    Skvělý článek! Moc za něj děkuji. Budeš-li tak chotný, mám dotaz k botům. Jsi jediný o kom vím, kdo to celé absolvoval v trailových běžeckých botech. Byl jsi pro ně od počátku rozhodnutý, nebo jsi zvažoval i jiné alternativy? Jak jsi byl s jejich výběrem spokojený? Velmi ti děkuji. Tomáš

    • admin says:

      Ahoj Tomas,

      som rad, ze sa ti tento clanok pacil. Ohladom topanok. Bol som od zaciatku rozhodnuty pre bezecke topanky, kedze som to chcel behat. Salomon Mantry som mal presne vybrane pre tento beh. Este som zbazoval S-laby a Speedcross. Nakoniec som sa rozhodol pre Mantry lebo maju taku istu genialnu podrazku ako S-lab ale su lacnejsie. Osobne uplne milujem tu S-lab door-to-trail podrazku, po par behoch ma ta podrazka presvedcila a si ma ziskala. Len skoda ze su take drahe… preto Mantra.

      Ked som uz isiel do takejto dlhej trasy, tak som chcel mat nohy v pohodli. A kedze bezecke topanky su ako papuce, tak lepsiu alternativu nepoznam. Urcite som nechcel ist v turistickych topankach, lebo su tazke, neprisposobuju sa nohe a hlavne sa v nich neda behat. O vyvrtnutie clenka sa az tak nebojim. S tym som nikdy nemal problem. Tak isto som nezvazoval five-fingers, lebo v nich ma velmi boli noha po 20km a az taky extremista nie som aby som to behal v najnovsom modnom trende: bezeckych sandaloch.

Leave a comment to Juraj

Add your comment below, or trackback from your own site. You can also Comments Feed via RSS.

Be nice. Keep it clean. Stay on topic. No spam.

Protected by WP Anti Spam