z domova

Novinky, články, aktuálne témy a správy zo Slovenska.

veda a technika

Najnovšie objavy a nápady z oblati vedy a techniky.

príroda

Ohrozené zvieratá, posledná divočina, nepoznaná príroda.

svet

Aktuálne spravodajstvo, novinky a zaujímavé články.

zaujímavosti

Všetko čo Vás môže zaujať, od drobností až po veľké veci.

Home » Featured, z domova

Národný beh Devín – Bratislava 2014

Submitted by on April 13, 2014 – 2:01 pmNo Comment

Európsky bežecký ošiaľ pokračuje na Slovensku aj tento rok. Historicky národný, no už dlhú dobu medzinárodný, beh Devín – Bratislava 2014 je dobehnutý. Autobusy ako vždy preplnené, myslím, že sme objavili nový rozmer stupňovania slova plný (plný, plnší, najplnší, 39, Devín – Bratislava). O tričkách už tradične môžme len snívať, štart technologicky nezvládnutý do tej miery, že elektronika úplne vypadla 10 minút pred štartom a 10.03 AM bežci spoločne odpočítavali sekundy pod vedením „repujúceho“ (rozumej: mávanie rukou aby primäl ľudí odpočítavať s ním) moderátora z tribúny a bez funkčného mikrofónu. No a čo, veď stane sa.

Zato štart bol v dobrej nálade. Ľudia milí, usmievaví, športovo naladení. Počasie výborné. Jarná príroda sa prebúdza a ľudia začínajú behať. Delo vystrelilo a hybaj-šuhaj-vpred sme sa vybrali. Ako vždy sa tých pár nabudených jedincov rozbehlo postrannými trávnikmi šprintom, len aby väčšina z nich po 2 kilometroch spomalila na tempo 5:30 /km. Ako každý rok armáda Slovenskej Republiky bola zastúpená v ťažkých uniformách a naleštených kanadách. Tento raz som popri nich zazrel aj členov čestnej stráže Prezidenta Slovenskej Republiky.

Prvé kilometre sa išlo ako vždy hekticky, veľa ľudí, málo miesta a nohy sa prepletajú samé. Sedem kilometrov do cieľa a pred jedným domom majiteľ nezištne ponúka pivo naliate v umelohmotných pohárikoch. Rozpomenul som si, že na tom istom mieste bol aj pred rokom. Minulý rok som si ale nevzal, veď alkohol odoberá vodu z tela… tento rok to vôbec neriešim, veď prečo nie? Beriem pivo, poďakujem a užívam si tú chuť. Love is actually all around.

Päť kilometrov do cieľa. Už si predstavujem cieľ za najbližším rohom a to som ešte ani nebol na oficiálnej občerstvovačke. Nejako nefunguje moje motto: „chudnem až po Vianociach“. Dav sa podozrivo zužuje. Normálne mám pred sebou aj 10m voľného miesta a vedľa seba len zopár ľudí. Okolostojaci povzbudzujú, foťáky, kamery, úsmevy, pot steká po čele, v hrdle vyschnuté, kontrolujem tempo, pozorujem okolitých spolu-bežcov. Ten vyzerá, že už nevládze, predbieham. Vidím dievčinu predo mnou. Musím to dať keď to dá aj ona. Chlácholím si ego tým, že mi vlastne nezáleží aký budem mať čas. No aj tak je rýchlejšia!

Tri kilometre do cieľa. Konečne občerstvovačka, beriem pohár, väčšinu vody som sa aj tak grambľavo vylial. A nie nespomalím! Devy v krojoch spievajú ľudovky pri výbehu z Devínskej cesty na Botanickú ulicu. Vyzerá to tak, že polovica ľudí zo seba spravila chodiaci billboard svojho zamestnávateľa, mnou vrátane. Peletón je preriedený do takej miery, že sa bez problémov zmestíme do jedného cestného pruhu. Vydržím.

Pod mostom Lafranconi mi telo hovorí, že ten zvyšok zvládne aj v rýchlejšom tempe a postupne preraďujem na 4.15/km. Dobieham kamaráta, vidím, že je v kŕčoch. Trošku spomalím a chytí sa ma. Bežíme asi 300m a nakoniec zaostáva. Už len kúsok. Znova zrýchľujem, alebo to ostatní spomalili?

Vbiehame na Rázusové nábrežie. Masy ľudí stoja a povzbudzujú, hľadajú tých svojich, registrujem hlas v reproduktoroch (technika už funguje), vôbec ma nezaujíma čo hlásajú. Bežci sa zužujú do dvoj-radu a nakoniec pred cieľom do jedno-radu. Pár jedincov to ešte vyšprintuje. Kde berú tú energiu? Ešte vydrž! Už len kúsok. Cieľ a čas niečo pod 52 minút. Pivo určite pomohlo.

Beriem veci z autobusu, prezliekam sa pred Slovenským Národným Múzeom a čakám na zvyšok ľudstva. Niekto mi medzičasom strčil do ruky Ice Tea, RedBull a nejakú energetickú tyčinku. Prezliekam sa, jem, pijem, sedím. Ako mi je dobre. Ostatní prišli na vopred dohodnuté miesto, spoločne sa presúvame na Hviezdoslavovo námestie kde znovu objavujeme nové dimenzie slova „plný“. Ešte že nám vo výslužke dali rádler a hneď ma napadá: „Ako môžeš dva krát uraziť pivo? Nealko rádler“. Ale aj za ten som vďačný. Tak o rok znovu.

Leave a comment!

Add your comment below, or trackback from your own site. You can also Comments Feed via RSS.

Be nice. Keep it clean. Stay on topic. No spam.

Protected by WP Anti Spam