z domova

Novinky, články, aktuálne témy a správy zo Slovenska.

veda a technika

Najnovšie objavy a nápady z oblati vedy a techniky.

príroda

Ohrozené zvieratá, posledná divočina, nepoznaná príroda.

svet

Aktuálne spravodajstvo, novinky a zaujímavé články.

zaujímavosti

Všetko čo Vás môže zaujať, od drobností až po veľké veci.

Home » Featured, príroda, zaujímavosti

Prechod z jaskynného systému Stará Garda do Májkovej Jaskyne

Submitted by on February 11, 2015 – 8:09 pmOne Comment
Necelý rok po úspešnom absolvovaní zaujímavých jaskýň Stará Garda (hĺbka 96m) a Veľké Prepadlé (hĺbka 70m) sme sa rozhodli vyskúšať niečo náročnejšie. Keďže speleológovia z jaskyniarskej skupiny Spelo Bratislava prepojili jaskynné systémy Starej Gardy, Majkovej jaskyne a Jubilejnej jaskyne v Borinskom krase, zaumienili sme si, že vyskúšame ich náročnosť. A tak v jedno zasnežené zimné ráno sme sa vybrali do Starej Gardy s úmyslom zísť až na dno, prebojovať sa do Majkovej jaskyne a vyjsť ňou na povrch. Ak by sa nám to podarilo bol by to historicky prvý prechod “verejnosti“ z jaskynného systému Stará Garda do Majkovej Jaskyne.
 
 
Stretávka s jaskyniarmi bola na speleologickej základni v chatovej oblasti Košariská o 10.30am. Samozrejme do jaskyne sme nemohli ísť bez kvalitnej rozcvičky, ktorú sme si sami zabezpečili 1 hodinovým vyhrabávaním zapadnutého auta, ktorým sme prišli. Následne každý z nás obdržal „atómbordel“, rozumej kombinézu do jaskyne, čelovky, prilby a gumáky.
 
Vedúci výpravy, jaskyniar Miklánek (starší), nás najprv cez zasnežený les doviedol ku vchodu Májkovej jaskyne, kde sme si nechali zopár vecí. Potom sme sa presunuli ku vchodu do Starej Gardy, kde s menším oneskorením, ktoré zahŕňalo zháňanie kľúčov k jaskyni, sme zostúpili do útrob Starej Gardy.
 
Najprv sme zostúpili dobre „zabezpečenou a vybavenou“ cestou skoro až na dno Starej Gardy (rozumej rebríky, stúpačky, reťaze, plus / mínus širšie otvory) kde sme sa zapísali do návštevnej knihy Starej Gardy. Hneď vo vedľajšom dóme sme si vypočuli Spievajúce kvaple a potom hor-sa vystúpiť späť k Merkaptánovej pukline, kde začalo reálne dobrodružstvo. Tu sme totižto opustili „oficiálnu turistickú cestu“ a trasa začala byť náročná.
 
Začali sme zostupovať ešte hlbšie do útrob zeme. Najprv sme museli ísť len bokom, lebo priestoru nebolo ani na šírku ramien, potom plaziť (stále na boku) a potom hore-dole, hlavou napred, nohami napred, tu sa otočiť lebo inak to nešlo, tam sa udrieť… Keď sme náhodou mali trošku miesta (rozumej aspoň toľko, koľko je pod pracovným stolom) tak to bol úplný luxus. Postupne sa začali ozývať kolená, lakte a boky pri každom náraze do tvrdých skál. Modriny som už prestal rátať.
 
Po niekoľkých plazivkách (chodbách, kde sa dalo len plaziť), niekoľkých modrinách a tichých nadávkach sa priestor znovu otvoril a boli sme v Sieni Strachu. Pomenovaná bola podľa istého speleológa, ktorý zabudol ísť na potrebu pred zostupom do tejto Siene Strachu a tu to naňho prišlo. Hneď sa príhoda uchytila a začalo sa hovoriť, že akonáhle vstúpil do tej siene, tak sa z toho až posr… preto Sieň Strachu.
 
Cesta ďalej už nebola taká jednoznačná. Čakalo nás veľa hľadania, veľkých, stredných aj malých dómov, chodieb a slepých uličiek, šmykľaviek – aj hlavou napred, dlhých, krátkych, širokých aj úzkych plaziviek, dier, skokov, polorozpadnutých priestorov, napadaných skál a bolestivých nárazov. Keďže doteraz oficiálne jaskyniari absolvovali tento prechod jaskynných systémov (zo Starej Gardy cez Majkovu jaskyňu až na povrch) len jedenkrát, tak náš vedúci výpravy mal čo robiť aby našiel cestu von. Na pokyn speleológa sme sa kde-tu všetci rozpŕchli a hľadali správnu cestu. Sily síce dochádzali, no vždy sa našiel niekto s ešte troškou energie aby preskúmal, čo je za najbližším “rohom”. Nakoniec sme ale úspešne dorazili na dno Májkovej jaskyne a zapísali sa do návštevnej knihy.
 
Po niekoľkých fotkách a akom-takom oddychu sme sa vybrali hľadať cestu na povrch. Nakoniec sa nám to podarilo a pre ďalších návštevníkov sme nechali aj šípku vytvorenú z kameňov, aby sa nemuseli trápiť hľadaním správnej cesty 70m pod zemou pri úplnom vyčerpaní. Nasledoval cca 2m „tobogán“, našťastie po zadku, a ďalšia spleť plaziviek, no tentokrát už smerom k povrchu.
 
Cesta z dna Májkovej jaskyne až na povrch sa dá charakterizovať ako „jemne náročná“. Je tu viac miest, kde by sa hodilo lano – reťaz, rebrík, stúpačka, alebo len rozšírenie chodby. Na jednom mieste sa jeden náš člen na chvíľu zasekol (alebo stratil) – jednoducho sme sa nehýbali napred, čo pokoju na duši celej skupine nepridalo. Nezabudnuteľný 5m vertikálny komín zabezpečil adrenalín a trochu strachu viacerým z nás. No spoločnými silami sme ho nakoniec zvládli.
 
Konečne po 5 hodinách v jaskyni sme vystúpili po rebríku na povrch a akonáhle sme vystrčili hlavu pod otvorené nebo, tak z nás všetko opadlo. Únava, stres, miestami stiesnený pocit, tma, neznámo, niekedy možno aj strach vystriedalo konečne zaslúžené uvoľnenie. Myslím, že všetci sme boli šťastní, že sme už odtiaľ von. Celkovo prechod jaskynných systémov Stará Garda – Majkova jaskyňa nie je vôbec jednoduchý, ale stojí za tých pár hodín námahy.

One Comment »

Leave a comment to Virtual Private Servers

Add your comment below, or trackback from your own site. You can also Comments Feed via RSS.

Be nice. Keep it clean. Stay on topic. No spam.

Protected by WP Anti Spam