z domova

Novinky, články, aktuálne témy a správy zo Slovenska.

veda a technika

Najnovšie objavy a nápady z oblati vedy a techniky.

príroda

Ohrozené zvieratá, posledná divočina, nepoznaná príroda.

svet

Aktuálne spravodajstvo, novinky a zaujímavé články.

zaujímavosti

Všetko čo Vás môže zaujať, od drobností až po veľké veci.

Home » príroda, zaujímavosti

Via Ferrata na Dachstein (Johann D/E) a späť

Submitted by on May 22, 2015 – 12:45 pmNo Comment
Via Ferrata na Dachstein (Johann D/E) a späť

Jedno slnečné štvrtkové ráno som sa pobral, ako každý iný bežný deň, do práce. Tešil som sa. Už niekoľko posledných dní som mal taký zvláštny pocit, trochu nervozity, trochu obáv, trochu neistoty… ešte doladiť posledné detaily. Hneď po práci sme sadali do áut a odchádzali v ústrety západu slnka, ako sa vraví. 360 km od Bratislavy sa nachádza dedina Ramsau pod horou Dachstain na ktorú som si brúsil zuby už nejaký čas.

Pripravený som bol. Materiálnu výbavu som mal zakúpenú alebo požičanú. Po fyzickej stránke som bol pripravený, keďže celú zimu som nezaháľal a poctivo cvičil. Mentálne som bol pokojný a v očakávaní či mi bude hora Dachstein zrovna tento víkend priaznivo naklonená. Cestu som aspoň teoreticky poznal, mapy naštudované, GPS pripravené, videá opozerané, lano, cepín, mačky, úsmev a hlavne dobrá partia ma mali sprevádzať.

alpy via ferrata Dachstein

Vyrazili sme ako vždy s meškaním. To už ani nie je precedens ale rovno tradícia, ktorá prirodzene vznikla za posledné roky pri každom výlete. 5 áut smerovalo pod horu Dachstein uzrieť jej majestátnosť, brodiť sa jej snehovými poliami, zakúsiť jej via ferraty (po nemecky – klettersteig), kochať sa krásnymi výhľadmi, prechádzať sa po lesných cestách, či pokúsiť sa zdolať jej vrchol začiatkom mája 2015.

Vo štvrtok večer sa v penzióne Bergerhof v mestečku Ramsau zišlo 16 ľudí. Zvítali sme sa, zoznámili sa s novými členmi našej partie a rozdelili sme sa do troch skupín podľa vlastných skúseností a preferencií. Každá s iným plánom na nasledujúci deň. Jedni sa išli po prvý krát zoznámiť s via ferratami na detské ferraty Kala (B/C) a Kali (C/D). Po obede mali na pláne už náročnejšiu Hias klettersteig (D). Druhá skupina išla zrána na 4-hodinovú Anna klettersteig (D) a poobede chceli tiež skúsiť Hias ferratu (D). Tretia skupina mala na pláne super ferratu Dachstein: Anna (D), potom Johann (D/E) a posledných pár metrov cez Schulteranstieg ferratou (B) až na vrchol Dachsteinu (2996m).

Odchod na ferraty bol naplánovaný o 6.00 ráno. Tradícia sa ale nezaprie a vyrazili sme niečo po pol siedmej. Tradície sa totižto musia dodržiavať a teda nad prípravou raňajkového čaju o 6tej v papučiach nikto nemihol ani brvou. Nakoniec sme ale vyrazili, každý s inými očakávaniami a ašpiráciami, no so spoločnou túžbou zažiť niečo nové.

istenie via ferrata A-B

Anna klettersteig (D) bola veľmi príjemná. Nástup nám trval tak jeden a pol hodiny od parkoviska pri lanovke “Talstation der Dachstein-Gletscherbahn”. Na pol ceste, pri Südwandhütte (1871m) sme sa navliekli do sedákov, prilieb a ferrata setov. Tí, ktorí mali mačky si ich obuli a schytili cepíny. Cez ešte zasnežené snehové pole sme prišli až k oceľovému lanu označujúcemu začiatok via ferraty Anna.

Výstup cez ferratu na Mitterstein (2097m) celej skupine deviatich ľudí trval tak 2 hodiny s viacerými prestávkami na občerstvenie a fotografovanie. Na vrchole sme sa najedli a začali ťahať lano kvôli bezpečnosti prechodu zasnežených vrcholových častí. Potom sa jedna skupina oddelila a začala zostupovať cez zasnežený kotol späť na Südwandhütte a plánovali vyšliapať Dachstein po „kvázi turistickej ceste“ (Hunerscharte klettersteig – B). Ostali sme štyria, ktorí sme pokračovali k nástupu na Johann klettersteig (D/E).

zlanovanie via ferrata istenie

Via ferrata Johann je náročná a krásna. Nielen sa vypína nad celou okolitou krajinou a výhľady na Alpy sú neopísateľné, no každým krokom vidíte ako zdolávate nekonečne masívnu stenu Dachsteinu a po kvalitne vybudovanej ferrate vychádzate až na vrchol. Havran „Jóži“ nás sprevádzal celou ferratou, keďže ho „Mitko_the_raven_man” kŕmil proteínovou tyčinkou. Po oceľovom lane kde-tu stekala voda z topiaceho sa snehu a striedavo oblačno nás ochránilo od úplného spečenia slnkom.

Vo vyšších polohách sneh prikryl ferratové lano. Normálne ľahké úseky (A-B) boli v máji a týchto exponovaných výškach extrémne náročné a nebezpečné. Snehové záveje boli úplne všade a snehové a skalné lavíny padali každých pár minút. Našťastie sme mali 30m lano, ktoré sme natiahli v nebezpečných úsekoch. Ako prvolezec som v hlave vypol ten známy alarm, strach z výšok a prestal myslieť na „čo ak“ nezmysly (t.j.: či sa šmyknem, utrhne lavína, utrhne celá skala podo mnou v 2500m výške, či sa neroztrhne sedák, nepraskne karabína, či ma spolulezec dobre istí), ale mysľou som sa sústredil na jedinú realitu, ktorá pre mňa v tom momente existovala „tento krok“ po snehovom poli.

Zničení a unavení sme nakoniec vyšli Johann via ferratu a po 13 hodinách sme sa ocitli pri Seethalerhütte (2740m) pod Dachsteinom, ktorá bola nanešťastie pochovaná pod pokrývkou snehu. Predstava teplého čaju a niečoho dobrého pod zub, aj keď s vysokohorskou prirážkou, sa mi hneď rozplynula. Začali padať snehové krúpy a mali sme ešte tak 1 hodinu slabého svetla. Výstup na vrchol Dachsteinu (2996m) neprichádzal v úvahu a bez veľkého otáľania sme sa pobrali opačným smerom k hornej stanici lanovky „Dachsteinwarte Hütte“. Dúfali sme, že lanovka bude premávať. Tých 38 eur na osobu by sme oželeli, hlavne nech sme už dole.

Dachstein via ferrata Johann

 

Lanovka nepremávala. Našťastie nám otvoril údržbár, ktorý nás pustil do stanice lanovky a ponúkol nám tam prečkať noc. Boli sme vďační, že máme kde skloniť hlavu, keďže počasie sa len zhoršovalo. Začalo snežiť, teplota klesla pod bod mrazu a viditeľnosť sa znížila pod 30m. Veľmi rýchlo sme sa pobrali spať.

Ráno sme si rozdelili jeden rohlík a tyčinku, doplnili zásoby vody a začali náš zostup. Viditeľnosť sa pohybovala niekde medzi 20-40m a nájsť nástup na krátku ferratu Hunerscharte klettersteig (B) nám chvíľu trval. Bola celá pod snehom a bezpečný nástup na ferratu bol nemožný. Vytiahli sme lano a cez niekoľko metrové záveje snehu sme začali zlaňovať k via ferrate. Týmto spôsobom sme vlastne „zlanili“ celú Hunerscharte klettersteig a teda via ferrata, ktorá v lete trvá 2 hod nám trvala 4 hodiny. Miestami sme hľadali cestu aj 30 minút, keďže viditeľnosť bola minimálna a pri viacerých snehových poliach sme nevedeli, ktorým smerom sa máme vydať.

 

Po dlhých útrapách sme nakoniec zlanili všetky nebezpečné miesta,  snehové polia, pretraverzovali prudké svahy až sme sa dostali do kotla pod lanovkou. Bez otáľania sme sa hodili na zadok a z kotla pod Dachsteinom sme si spravili 1.5km dlhú vysokohorskú šmykľavku. Ako pojašené deti sme riadili nohami a brzdili cepínom. Šmýkali sme sa až na spodok kotla, zadky úplne premočené no úsmev od ucha k uchu. K autu pri spodnej stanici lanovky sme došli dávno po obede hladní, premočení, unavení no so zážitkom na ktorý nikdy nezabudneme.

 

Dachstein začiatkom mája odporúčam ísť len skúseným jedincom v špičkovej fyzickej kondícii, so skúsenosťami s istením, zlaňovaním aj traverzovaním a pri priaznivom počasí. Je absolútne nevyhnutná kvalitná výbava (jedno až dve laná, istiace potreby, mačky, cepín, jedlo, voda, ferrata set a trošku dobrodružného ducha).

Leave a comment!

Add your comment below, or trackback from your own site. You can also Comments Feed via RSS.

Be nice. Keep it clean. Stay on topic. No spam.

Protected by WP Anti Spam