Putovanie prírodou: Ultra Trail Du Prešporok

Putovanie prírodou: Ultra Trail Du Prešporok

Ultra trail du Prešporok je podľa mňa veľmi zaujímavý a chytľavý názov. To ma zaujalo a vyslúžilo si veľké plus skôr, ako som zistil, o čo ide. Ultra trail du Prešporok, októbrové bežecké podujatie, jesenná rozlúčka s bežeckou sezónou 2013 na Slovensku, ďalšia 100ka, ktorá je príjemne blízko a v najhoršom prípade ju odveziem domov električkou…, tréning na Pražskú 100ku (ktorú som ešte nebežal), tréning na UTMB (ktorú som ešte nebežal), vlastne tréning na všetko, čo som ešte nebežal.

UTP výškový profil ultra trail du Prešporok

Kilometer (50) výškových metrov (1850)

Pozrel som sa do diára a modlil som sa, aby som mal voľný víkend. Našťastie sa tak stalo a hneď som začal plánovať: s kým pôjdem, ako pôjdem, plánoval som trasu, kilometre, výškové metre (aj keď pri lámaní chleba by mi to nepomohlo ) ; už som to mal v hlave a celý ten cirkus okolo ultra trailu. Teším sa, že dieťa dostane novú hračku.

Registrujem sa čo najskôr. Čakám na deň D, ktorý bol naplánovaný na 26. októbra. Pár dní po registrácii som sa dozvedel, že v nedeľu 27. musím ísť na rodinnú oslavu do Česka, a tak som sa so smútkom v srdci prihlásil na 50-kilometrovú trať. Rozhodol som sa prvýkrát vyskúšať „diaľkové plazenie“ a absolvovať toto „športovo – turisticko – recesisticko – zábavno-tréningové stretnutie priaznivcov ultratrailov“ (UTP, 2013). Mojou partnerkou sa stala kamarátka, pre ktorú malo byť toto podujatie jej prvou ultra vzdialenosťou.

Je asi 6.50, vystupujeme z autobusu číslo 83 pred kultúrnym domom Dúbravka spolu s asi 20 podozrivo pobehujúcimi/turisticky oblečenými ľuďmi. Nasledovala rýchla registrácia, dobrovoľný príspevok a letmé pozdravy známych tvárí. Pred štartom Ultra trail du Prešporok ešte jedna spoločná fotografia a už sme na ceste smerom na Devínsku Kobylu. 50 km trasy Ultra trail du Prešporok.

Prebudenie do rána, ticho, jemná hmla, les, ale krása. Moja priateľka nasadila také tempo, že mi to bolo jedno a dúfala som, že spomalí. Bolo to nádejné… Tlačili sme sa okolo Devínskej Kobyly, nasledoval Sandberg a krásna cesta po modrej turistickej značke, čo som o Devíne netušil. Tam prvá občerstvovačka a obligátna Borovička pod stolom.

Pokračujeme po červenej značke cez obec do úzkeho lesa, kde stretávame Lipšica, ktorý si išiel zabehať. Zdvorilo pozdravíme, veď v „horách“ sme si všetci rovní. Odtiaľ odbočujeme na červenú a smerujeme do mesta. Na moje veľké prekvapenie je červená značka v Bratislave veľmi dobre udržiavaná. Ďalšie veľké plus pre Ultra trail du Prešporok.

Cestou z Mlynskej doliny na Slavín som sa poriadne zapotil (kopec musí mať minimálne 40 % stúpanie!) , A to nasledoval Horský park s kofolou a horúcim čajom v miestnej horárni. Skupinka dlhoročných plazov, ktorá prišla s nami v rovnakom čase, nás už na 100 km zapíjala obligátnymi punčmi a lanom. Odolali sme. Ja som si obul turistické topánky a pohodlnú bežeckú obuv, čo sa mi so začínajúcim pľuzgierom na ľavej nohe aj podarilo.

Horáreň Kofola Tea Ultra trail du Prešporok

Po krátkej prestávke sme sa vydali smerom na Železnú studienku. Na moje veľké prekvapenie začína bežať moja priateľka. Prechádzame začiatkom lesa pri Vojenskej nemocnici a smerujeme cez Klanec na Kamzík. Predbiehame profesionálne oblečeného ultrabežca/turistu, čo ma veľmi poteší, ale o pár minút nás predbieha 12-ročný chlapec s otcom, ktorý tlačí horské bicykle do kopca… čo už. Konečne Kamzík, prestávka, lokše a čudne vyzerajúci ľudia z volebnej kampane neviem koho, sedíme.

Ďalšie 4 km z kopca na Peknú Cestu sa rozbehneme po žltej značke s úsmevom na tvári. Nájdeme chia, jonťák, nutelové chleby, magnézium, soľ, banány, syr a všetky vymoženosti ultra trailov (krása pozerať) , ktoré zostali organizátorom Nízkotatranskej stíhačky. Opäť stretávame starých známych: ostrieľaných dlháňov so špendlíkom v ruke, s ktorými aj tak držíme krok. Na niektorých sa už prejavuje uvoľnená nálada spôsobená kombináciou endorfínov, alkoholu, dobrej spoločnosti a fyzickej únavy (a stále sú rýchlejší ako my).

Vyrážame na posledných 10 km. Ešte stále bojujeme: Malinský vrch, Pánova lúka a Zbojnička. Konečne predbiehame našich dlhoprstých strelcov (len preto, že sa cestou zastavili na ďalšie pivo v bufete) . Ako zvyčajne, posledné kilometre sú najťažšie, ale aj najkrajšie. Pred očami sa nám otvára rozprávkovo krásna scenéria jesenných Malých Karpát, ktorá mi bude ešte dlho rezonovať v pamäti.

Ultra trail du Prešporok scenérie

Konečne vchádzame do Rače a hľadáme kultúrny dom. Čas 10 hodín 15 minút. Sme unavení, ale spokojní. Zrútim sa do kresla a doprijem si zaslúžené pivo ( a čo nie je čapované ). Odpočívame, dostávame diplom, pekne ďakujeme organizátorom a po chvíli ideme do blízkej reštaurácie, aby sme riadne doplnili spálené kalórie.

Zrazu sa okolo nás niekto rozplače ( tempo asi 4,50 min/km ). Pozerám, rovno a hrubo za ním, a neveriacky krútim hlavou. Vôbec nevyzeral unavene!!! Spomínam si na slová jedného z organizátorov Ultra trail du Prešporok: ,,Ich kategóriu nazývame „žrebci“. Prvých 5 si netreba všímať – po nich začínajú normálne časy.” Klobúk dole, páni, a ja by som chcel vzdať hold Mikulášovi Kérimovi (11:00) za takýto výborný čas na historicky prvých 103 km Ultra trail du Prešporok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.